Mrzí vás vyhadzovanie potravín? Začnite ich skladovať inak

Keď príde ku nám moja mama, zalamuje rukami. “Nemám z čoho variť! Ty tu nemáš základné potraviny”, sťažuje sa.

Čo vám poviem. Samozrejme, že mám. Múku, cukor, olej. To sú v jej ponímaní základné potraviny. Nemám ich ale toľko, aby som mohla nakŕmiť celú dedinu. A tam je ten problém. Ja varím pre troch, ona je zvyknutá variť aspoň pre 20tich. Vo veľkých hrncoch a na celý týždeň.

Preto chápem panike, ktorá nastala, keď prišla „korona“ a ľudia vyplienili regále. A pri tom stačilo hlbšie nazrieť do vlastnej špajze. Pretože pri návšteve našej babky zalamujem rukami ja. Keď vidím jej špajzu veľkosti našej kúpeľne, plnej všetkého možného, viem že atómovú pohromu prežije práve ona. A nakŕmi ešte aj nás všetkých.

Aj ja som tak dakedy žila. Zásoby až po strop. Bol v tom bordel a ročne som vyhadzovala nemalé množstvá múk po záruke. Koreniny na všetko možné, do ktorých sa dostali mole. Cestoviny, ktoré nám nechutili, tam vedeli ležať roky. O zaváraninách, lekvároch a domácich čalamádach ani nehovorím.

 

Odkedy som sa vydala zero waste cestou, zistila som nasledovné:

1. Na uskladnenie všetkých potravín mi stačí jedna skriňa a chladnička s mrazničkou.

   

   

2. Väčšinu potravín mám v sklenených nádobách. Tak vidím, koľko čoho ešte mám. V otvorených sáčkoch a sáčencoch sa strácame a potraviny podliehajú skaze.
3. Mám len to, čo NAOZAJ jeme. Neuskladňujem potraviny, ktoré sa používajú len raz za čas. Napríklad som mala quinou, ktorú sme nejedli. Už ju nekupujem, dávam si ju v reštike.
4. Dopĺňam vtedy, keď už je všetkého minimum. “Žonglujem”. Keď sa mi minie ryža, dáme si krúpy. Keď sa minú krúpy, dáme si zemiaky.
5. Čerstvé potraviny sa snažím kupovať bezobalovo. Uskladňujem tak, že ich vidím hneď ako chladničku otvorím. Napríklad mrkvy, petržleny, brokolicu mávam vertikálne, v pohároch s vodou. Koniec zabudnutým zoschlinám v zeleninovom šuflíku!
6. Korenín používam päť, byliniek trojo. Iné neskladujem.
7. Káva jeden druh.Ten čo pijeme, iné sú zbytočné. Z čajov nakupujem len sypaný čierny, ktorý pijeme každý deň. Mám ešte zopár bylinných v malých množstvách z babkinej záhrady.
8. Zaváraniny a konzervy. Aj pri nich sa držím minimalizmu. Varím hlavne z čerstvých potravín.
9. Základné potraviny a la babka  (cukor, múka, olej) po 1 ks do zásoby z každého druhu.
10. Zo zvyškov chleba robím krutóny a zo suchých rožkov strúhanku.

    

    

Toto všetko mi dobre funguje, aj finančne, aj časovo. Menej plytvania potravinami, menej upratovania, menej rozhodovania. Z priesvitných nádob aj môj muž vie, čo máme a čo nie.

Priznávam sa, v prvej vlne „korona krízy“ som na chvíľu podľahla panike aj ja. Utekala som si kúpiť ešte jedno kilo cukru a ovsených vločiek. Potom ma oslovila @doposlednejomrvinky, aby som sa pridala do iniciatívy hashtag varimzozasob. Ide tu o to, aby sme zbytočne neplienili obchody a varili z toho, čo doma máme.

Na jej podnet som vypratala špajzu a sama sa čudovala, aké poklady som tam našla. A to aj napriek mojim 10 zásadám. Väčšinou sú to darčeky od iných v podobe sušených sliviek, zaváraných černíc, ovocných čajov, talianskych cestovín, piškótov, leča a iných milostí, ktoré nejeme. Zostali v úzadí skrine a tak prišiel ich čas.

Varím zo zásob, ktoré už mám a budem si ich naďalej dopĺňať až keď budem na minime. Ide to vlastne úplne v pohode. Dokonca som navarila aj plastelínu pre syna, keď zostala škôlka aj hračkárstva zavreté. Všetko, čo potrebujeme, máme doma. Recept na plastelínu z domácich zásob nájdete v knižke Planéta Zem sa usmieva v príbehu o plastelíne.

Viac o knihe TU

Recepty, ako varím zo zásob uverejňujem v storkách alebo v príspevkoch na FB a Instagrame.

Pohodové varenie aj v časoch krízy vám prajem!